Dejiny Slovákov – Prvá Slovenská republika

Vznik moderného slovenského štátu - Benešova katastrofálna zahraničná politika nepriniesla nič len katastrofu. Po zničujúcich mierových podmienkach sa v zbedačenom Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a ten začal budovať Tretiu ríšu. Západ mu ustupoval a premiéri troch krajín – francúzsky Daladiér, taliansky Mussolini a britský Chamberlain  podpísali v Mníchove  takzvanú Mníchovskú dohodu (zradu) v roku 1938. Znamenalo to mimo iného aj odstúpenie československého pohraničia „Sudet“ Tretej ríši.
Ďalší následok bola Viedenská arbitráž za účasti Nemecka a Talianska a odstúpenie južného Slovenska Maďarsku kde vládol  regent admirál Miklóš Horthy. Demarkačnú čiaru na južnom Slovensku chránili oddiely Hlinkovej gardy. Obyvateľstvo na odsúpenom okupovanom území nemalo ani na 50% maďarskú národnosť.
Nepomohla ani Malá dohoda – spolok Československa, Rumunska a Juhoslávie na obranu proti maďarskej agresívnosti a revizionizmu. 
 Prezident Beneš vyriešil svoj vlastný osud abdikáciou a útekom do zahraničia ( můj plán aeroplán).

Dejiny Slovákov – Československo

Nádeje. – Významnú úlohu popri domácich politikoch Andrejovi Hlinkovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi zohrali pre slobodu slovenského národa americkí Slováci. A tiež prvá svetová vojna v rokoch 1914 – 1918.
Je zaujímavé, že najväčšie slovenské mestá vznikali za hranicami dnešnej Slovenskej republiky. Najprv to bola Békešská Čaba, neskôr Budapešť a v Spojených štátoch amerických mesto Cleveland v Ohiu a Pittsburgh v Pennsylvánii.  V USA vznikli stovky slovenských novín a spolkov. Ako strešná organizácia vznikla Slovenská liga v Amerike. Slovenské dejiny sú aj dejinami vysťahovalectva. Najprv na Dolnú zem  – Panónia, Sedmohradsko, Vojvodina, Bulharsko hlavne po vytlačení Turkov z Európy a po hladomore na začiatku 19. storočia. Tak sú dnes slovenské komunity v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Významné je aj vysťahovalectvo do USA z ekonomických ale aj politických dôvodov. Slováci sa zúčastnili v USA vojny za nezávislosť (major Ján Polerecký), občianskej vojny (plukovník Mihalóczi, generál Kozlaj, Slovenská Lincolnova strelecká stotina), prvej i druhej svetovej vojny ( seržant Stank, generál John Slezak). Slováci boli vždy lojálni občania štátov, v ktorých žili a žijú.

Rodobrana a Hlinkova Garda

Hlinkova garda (HG), ako polovojenská formácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) začala vznikať ešte na jeseň 1938, takmer hneď po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny dňa 6. októbra 1938. Prvá fáza zakladania regionálnych štruktúr HG a jej ústredia v Bratislave je poznačená koncepčnou neujasnenosťou a rôznymi pohľadmi na jej formu existencie, poslanie a základné úlohy, ktoré by mala HG plniť. V tomto prvotnom organizačnom chaose sa však zrodila myšlienka organizovania elity v rámci HG, ktorá by dohliadala na ostatných gardistov a plnila by úlohu akejsi vnútornej polície a spravodajskej služby nie len v HG, ale aj v celom ľudáckom hnutí. Logicky sa opierali o staršie vzory z obdobia politického boja HSĽS za prvej Československej republiky. Takýmto vzorom bola Rodobrana, ktorá vznikla v roku 1923 ako usporiadateľský a poriadkový zbor HSĽS, ktorý mal ochraňovať rečníkov a funkcionárov ľudovej strany pred fyzickými útokmi politických oponentov.

Dejiny Slovákov – Uhorsko

Sloveni (starí Slováci), maďarský kmeňový zväz  a iné národnosti po porážke maďarských kmeňov Bavormi začali na troskách Slovenskej ríše v druhej polovici 10. storočia budovať nový štát Uhorsko. Keď sa proti prvému uhorskému kráľovi Štefanovi (korunovaný v roku 1.000) vzbúrili pohanské maďarské kmene výraznú pomoc mu poskytli slovenskí šľachtici Hunt a Poznan. Grófsky rod Hunt-Poznanovcov jestvoval ešte v 15. storočí. Kráľ Štefan I. svätý (z dynastie Arpádovcov, dynastia vymrela po meči roku 1301) založil Uhorsko ako štát mnohých jazykov a chcel aby to tak aj zostalo.  Arpádovci si brali za manželky Slovanky.
Maďari sa tomuto odkazu svätého Štefana spreneverili koncom  18. storočia a preto uhorský štát v 1918 zanikol. Štátny jazyk v Uhorsku bola latinčina. Po začatí brutálnej maďarizácie maďarčina. Boli pokusy aj s nemčinou ale tá sa vôbec neujala. Maďarov ani v čase najtvrdšej maďarizácie a falšovania štatistík nebolo v Uhorsku viac ako 30 percent. Uhorsko nebolo maďarský štát. Uhorsko bol mnohonárodný štát.  Natio hungarica – uhorský národ bola len kozmopolitná uhorská šľachta prevažne nemaďarská. Dnes sa maďarská propaganda snaží vyhlásiť Slovenskú republiku za mnohonárodný štát aby ho mohla rozdeliť. To je ich iredentistické zneužívanie pojmu národná menšina namiesto správneho národnostná menšina. Klamú, Slovenská republika je národný štát Slovákov a Maďarsko je národný štát Maďarov.

Dejiny Slovákov – Slovenská ríša

Kde začína úsvit slovenských dejín ? Archeologické vykopávky a písomné pramene potvrdzujú nepretržité kontinuálne osídlenie dnešného Slovenska najmenej od 5. storočia.
 Najnovšie sa objavili informácie o genetickom výskume Slovákov. Podľa nich má 85 percent Slovákov DNA zhodnú s DNA obyvateľov Slovenska spred 8.0000 a viac rokov. To by svedčilo o pozoruhodnej stabilite slovenského národa a nášho územia. Zaujímavý je spoločný jazykový základ Slovanov s Germánmi spred 7.000 rokov. A sú Slovania (Venédi) pôvodní obyvatelia celej Európy ? Nemeckí historici nazvali teóriu o príchode Slovanov do strednej Európy v 5.storočí od Dnepra a Dnestra posmešne Mückenflugstheorie .
V skutočnosti (alebo práve preto) si Slováci nezakladajú na rasovej a etnickej čistote tak ako Nemci alebo Židia a napriek viacerým ázijským inváznym vlnám (Huni, Avari, Chazari, Maďari, Kumáni, Tatári, Turci) nie sú nijak zvlášť zvonka ovplyvnení. Paradoxne Maďari, ktorí si zakladajú na ugrofínskych ázijských predkoch, majú menej ázijskej krvi ako my a najmenej polovicu krvi majú slovenskej. Béla Bugár o vzniku maďarského národa hovorí – Turul  oplodnil Emlöke a z toho vznikol maďarský národ.
Sú dve možnosti vzniku mena nášho národa.

THE BOOKS ABOUTH TRUTH

Stránka zameraná na knihy, ktoré nám povedia pravdu. Odporúčam a autorovy stránky držím palce.

http://truthbooks.blogspot.com/

Začala sa druhá svetová vojna vďaka Slovákom?

S historickými faktami sa dá pracovať – ale i manipulovať – rôzne. V súčasnosti je jednou z najrozšírenejších foriem manipulácii vytrhávanie historických udalostí zo svojho kontextu. Sme tomu svedkami napr. pri „vyplakávaní“ niektorých maďarských kruhov či odsunutých sudetských Nemcov nad osudom príslušníkov týchto menšín v ČSR po roku 1945, pričom obchádzajú ich tragickú rolu v období okupácie českých krajín a Slovenska v rokoch 1938 – 1945.

Na pravdivé a objektívne zhodnotenie je nevyhnutné poznanie (a pochopiteľne aj uvádzanie) príčinno-následných súvislosti. Tie v článku Mareka Vagoviča v SME pod titulkom „Poliakov napadli aj naši vojaci“ z dňa 31. 8. 2009 absentujú.

Polemizovať sa dá už o samotnom podtitule článku, totiž, že by „Tisov režim bol prvým spojencom A. Hitlera“. Autorovi článku ako aj autorovi citovaného názoru – Igorovi Bakovi z VHÚ – by sa žiadalo pripomenúť, že prvým štátom v Európe, ktorý uzavrel pakt o neútočení s Hitlerom – už v roku 1934 – bolo práve Poľsko.

161. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady

V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori zišli vo Viedni.

Vo vytváranom dobrovoľníckom zbore, ktorý mal byť jadrom povstaleckých ozbrojených síl, boli nielen Slováci, ale aj Srbi, Chorváti, Poliaci a Nemci. Najpočetnejšou zložkou dobrovoľníkov boli študenti z Čiech a Moravy.

Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako prvý národnopolitický orgán Slovákov v revolúcii 1848/49. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci oficiálne ustanovená ešte nebola. Sú známe jej vyhlásenia spred 15. septembra – k obyvateľstvu Viedne, obyvateľom Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym a rumunským vojakom.

Bitka na Kosovom poli

Rovina medzi Vučitrnom a Prištinou v dnešnom Kosove sa s príchodom každej jari odieva do svojho tradičného krvavočerveného šatu. Kam oko dohliadne, je krajina posiata zvláštnym druhom divorastúcich pivoniek, nazývaných kosovski božur. Podľa tradície tieto kvety vyrastajú z krvi bojovníkov, ktorí pred viac ako šesťsto rokmi položili životy v bitke, ktorá sa časom stala legendou…

Dňa 15. júna 1389 sa na Kosovom poli rozhodovalo o osude stredovekého Balkánu. Proti sebe tu stála koalícia srbských kniežat pod vedením Lazara, vládcu moravského Srbska, a turecké vojsko na čele so sultánom Muradom I. Ešte pár desiatok rokov predtým takmer nikto v Európe nevedel o malom, no čoraz rozpínavejšom emiráte osmanských Turkov. Teraz ich armáda, oveľa početnejšia a zocelenejšia takmer nepretržitou sériou víťazstiev, stála v samom srdci stredovekého Srbska.

Pravda o SNP

Veľmi dobrú knihu JUDr. Jána Mikulu Povstanie s legendou o tzv. SNP si môžete stiahnúť tu – http://www.pospolitost.org/tlacoviny/knihy/historia/Jan%20Mikula%20-%20Povstanie%20s%20legendou.pdf

Diktátorský režim

Témou tohto článku sú dôsledky diktátorského režimu, ktorý negatívne ovplyvňuje život občanov, prejavmi prenasledovania ľudí, rozduchávaním násilia a zhoršením sociálnej situácie obyveľstva, pojmami, ktoré sa pravideľne objavujú na stránkach svetovej tlače a ktoré takmer nepretržite vstupujú do našeho súkromia prostredníctvom televízneho a rozhlasového spravodajstva.

Sionizmus, Izrael a palestínska otázka. Na jednej strane stojaca časť židovskej kultúrnej pospolitosti, ktorá zmanipulovaná politickými centrami židovskej buržoázie uskutočnuje pod zástavou náboženskej nacionalistickej teórie dlhodobý a neprirodzený plán osídlenia oblastí niekdajšej historickej Palestíny, a na druhej strane stojace arabské obyvateľstvo tohoto územia, ktoré na plány sionistov doplatilo stratou toho najcennejšieho, čo národ môže stratiť, stratou vlastného územia a rozpadom vnútorných sociálnych väzieb. Neobyčajná zložitosť tohoto konfliktu vyvoláva otázku, či už z hľadiska politickoprávneho, alebo morálneho, kto má právo na územie Palestíny, židia, alebo arabi?

Benjamín Freedman, varuje Ameriku

Bebjamín H. Freedman žid, narodený roku 1890, podnikateľ, vlastník Woodbury Soap Company v New York city.
Vystúpil z radov židovstva po Židobolševickom víťazstve roku 1945 . Minul 2,5 milióna dolárov na odhalenie pravdy, okolnosti okolo prvej a druhej svetovej vojny. Pán Freedman pracoval s ľuďmi ako, Bernard Baruch, Samuel Uttermyer,, Woodrow Wilson, Franklin Roosevelt, Joseph Kennedy, John F. Kennedy atd. .Tento článok je z roku 1961,z jeho vystúpenia vo Washington D.C. ( District of Criminals ) v hoteli Willard na žiadosť vtedy nacionalistického denníka, COMMON SENSE.

Tu v Amerike, židia a ich coreligios mafia ,kompletne  prevzali kontrolu nad vládou USA. Je to veľmi zdĺhavé isť do podrobnosti prečo ,nemáme dneska času na podrobnosti. Židia boli a sú absolútnymi monarchami tejto krajiny. Nechajte ma vysvetliť vám ,čo sa stalo, kým ste vy spali.

Vznik Hlinkovej gardy a jej úlohy

Vznik Hlinkovej gardy

HG bola polovojenská organizácia pod kontrolou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty. Vznikla z pôvodnej polovojenskej organizácie HSĽS Rodobrany, ktorá vznikla 20. januára 1923. Návrh na vznik Rodobrany schválil klub poslancov a senátorov vo forme: “Úprava pre poriadateľov na shromaždeniach, poradách a slávnostiach”. Táto Úprava bola základom Rodobrany.

Jednotky Rodobrany vznikali v okolí Trnavy, Hlohovca, Piešťan a Nitry. Základnou organizačnou jednotkou bolo krídlo a viacej krídel tvorilo tlupu. Slúžila na udržiavanie poriadku počas manifestácií, mítingov a schôdzí HSĽS proti politickým odporcom.

Slovania

Slovania sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe. Obývajú najmä východnú, južnú a strednú Európu.

Pôvod

Pri otázke pôvodu Slovanov dochádzajú jazykovedci, etnológovia a archeológovia k čiastočne odlišným výsledkom.

Z jazykového hľadiska sa praslovanský jazyk vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už okolo roku 1500 pred Kr.

Z historicko-archeologického hľadiska možno údajne bez akýchkoľvek pochybností hovoriť o Slovanoch až asi od roku 500 (čo však neznamená, že neexistujú viac-menej sporné písomné odkazy a hmotné nálezy z oveľa starších období).

Svätopluk

 

Svätopluk bol od 50. rokov 9. storočia kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, potom 871-894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy.

Knieža a spoluvládca

Svätopluk bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z oblasti dnešného Slovenska. Koncom 50-tych rokov 9. storočia sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867, po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, Rastislav dal Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo de-facto k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových